Holiday experience

6. october 2011 at 14:05 | Jenny |  Holiday experience

Tumblr_lsf789besa1qkdxvgo1_500_large

No ľudia. Keď nič iné tak vám sem pridám aspoň môjho tzv. sloh :D
Nezlaknite sa, dík :D


Zážitok z prázdnin
O štvrtej ráno ma zobudil milý hlas mojej mami. Ako náhle som otvorila oči, videla som jej tvár. Bolo na nej vidno, že vstala len krátko predo mnou, avšak sa jej na tvári značilo ešte niečo, a to bola radosť. Áno, dnes odchádzame na dovolenku. Pozrela som do okna, za ktorým ešte stále vládla tma. Do svitania bolo ešte mnoho času a tak som sa pomaly vyteperila z postele, kráčajúc ku dverám z izby. Na chodbe sa svietilo a z kuchyne som začula nadšený smiech môjho bratranca, ktorý neustále opakoval ,,Hurá, dovolenka!". Potichu som sa zasmiala a prišla za nimi. Samozrejme, že som im zaželala dobré ráno a znovu odkráčala do izby prichystať sa na cestu.
Okolo piatej hodiny sme všetci siedmi sedeli v autách a pomaly sme vyrazili. Cesta bola pomerne kľudná takže sme o necelých šesť hodín už sedeli na verande našej obľúbenej chatky. Dvere sme si samozrejme nechali otvorené a tak sme vetru dovolili naviať nám do chaty vôňu lesa, hríbov a prichádzajúceho dažďa. A naozaj. Ani nie o desať minút som začula tichučké šušťanie dažďa dopadajúceho na všetko naokolo. Dokonca aj na mňa, keďže som sedela v tráve a pozorovala ako dážď padá na zelenkavé steblá trávy a listy kvetov. Trblietajúce sa kvapky dažďa sa ako drobné perličky kotúľali smerom nadol a ja som na tú scénu s úžasom hľadela. O chvíľku dážď prestal a konečne vykuklo slniečko, pri ktorom sa kvapôčky nádherne lesky.
Netrvalo dlho a ujo zavelil, aby sme šli ku rybníku, keďže sa už stmievalo. Šli sme teda ta a ja som sa tak, ako už po deviaty rok s úžasom dívala na vodu, v ktorej sa odrážal západ slnka. Obloha bola krásna tak ako voda. Usalašila som sa teda na zemi a dívala sa pred seba. Voda sa pod slabým nátlakom vetra úžasne vlnila a drobné vlnky sa akoby pretekali, no napokon i tak narazili na pieskový breh. Neodolala som a preto som prešla až k miestu, kde sa voda stretala s brehom. Sklonila som sa a ruku som až po zápästie ponorila do vody. O pár sekúnd na to som cítila príjemné šteklenie na vankúšikoch prstov. Boli to drobné rybky, ktoré mi jemne hryzkali kožu. Slnko zašlo sa stromy pomerne rýchlo a ja som tam len tak kľačala s rukou vo vode, užívajúc si to jemnučké šteklenie.
Tento obraz sa mi vryl do pamäti a ostal v nej ako príjemná spomienka.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement